So zármutkom ale aj s kresťanskou nádejou na vzkriesenie oznamujeme, že nás navždy náhle opustila naša kolegyňa Mgr. Iveta Machciníková.
Posledná rozlúčka bude v piatok 10.7.2020 o 13:00 v Rímsko-katolíckom kostole v Novej Dubnici a následne na cintoríne v Novej Dubnici.
Iveta, Ivet, Ivúšik je nezabudnuteľná pre celé generácie žiakov; mala svojský štýl, s ktorým vnášala "človečenstvo" do všetkého, čo robila.
Súčasťou našej školy bola takmer od jej začiatku. Do školy ju prijímal ešte jej prvý riaditeľ Ing. Karol Valábek, ktorého sme tiež pred niekoľkými týždňami odprevadili na poslednej ceste, v roku 2000 Bola absolventkou Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku v študijnom odbore učiteľstvo pre 1. stupeň ZŠ. Ďalej sa vzdelávala v oblasti športu - ako lyžiarsky inštruktor, nových trendoch v oblasti atraktívnych športov, ako rozhodca športových súťaží.
Nielen maličkých, ale aj veľkých žiakov a študentov školy - najprv len základnej a po spojení aj gymnázia a SOŠ - viedla k športu na hodinách telesnej výchovy. Dokonca aj v materskej škôlke ju detičky s radosťou v tvári očakávali pred krúžkom detskej atletiky. Obetovať vedela aj svoj voľný čas na nejeden víkend, ak išlo o súťaž pre deti. Buď ako kouč alebo rozhodca - od atletiky, florbalu, loptových hier, plávania, lyžovania, stolného tenisu, karate...od kategórie najmenších po dospelých.. od Bratislavy po Košice...
Od žiakov vyžadovala, čo bolo potrebné splniť, ale bola aj chápajúca a najviac zo všetkého dbala na férovosť a pozitívny prístup zo strany žiakov.
To isté uplatňovala aj u seba - mnohí ju poznajú ako rozhodkyňu rôznych školských aj mimoškolských súťaží v okresných aj krajských kolách. Zmysel pre spravodlivosť mala veľmi silný. Jej ochota pomáhať bola všeobecne známa a jej osobný vklad do organizovania rôznorodých akcií pre ktorúkoľvek zložku našej školy ale aj pre iných, bol neoceniteľný. Častokrát sme ani nevedeli ako, ale Iveta "to" zariadila. Ruku k dielu priložila vždy bez váhania. Výsledky jej práce budú ešte dlho všade, kam sa v škole pozrieme.
Už teraz vieme, že nám bude veľmi chýbať - medzi žiakmi, na spoločných akciách, medzi kolegami a najmä medzi jej najbližšími z jej osobného života.
Ďakujeme Bohu, že nás svojou osobnosťou a svojim životom naučila, že nemáme posudzovať ľudí a situácie podľa prvého dojmu; že sme sa mohli od nej naučiť, ako sa pozitívne stavať k riešeniu problémov; ako vždy hľadať spôsob, ktorým sa veci dajú vyriešiť; ako bojovať s nepriazňou osudu a vyrovnávať sa s postojmi a vplyvmi z okolia; ako sa rozdávať pre iných...
Daj jej Pane večné odpočinutie a svetlo večné nech jej svieti. Nech odpočíva v pokoji.