• Školský špeciálny pedagóg

          • Poruchy učenia a správania

          • Najčastejšie poruchy učenia :

            DYSLEXIA – porucha čítania
            DYSGRAFIA – porucha písania
            DYSORTOGRAFIA – porucha pravopisu
            DYSKALKÚLIA – porucha matematických schopností

             Najčastejšie poruchy správania :

            ADD – porucha pozornosti,
            ADHD – porucha pozornosti s hyperaktivitou
            HYPOAKTIVITA – celková spomalenosť

             Dyslexia

            – je porucha prejavujúca sa v čítaní.

            Úroveň čítania je nižšia než všeobecná inteligencia. Môže postihovať rýchlosť, techniku, presnosť čítania a porozumenie textu.

            Prejavy:

            • zámena opticky podobných písmen napr. b-d, s-z, m-n, u-n ...,
            • zámena písmen, ktoré sú akusticky podobné napr. b-p, ž-š, t-d, s-z, k-g...,
            • zámena funkčne podobných písmen, napr. samohlások a-o-e-u, spoluhlások h-k-l,
            • zámena poradia písmen v čítaných slovách,
            • vynechávanie písmen, vkladanie samohlások do spoluhláskových skupín, vynechávanie akejkoľvek časti slova,
            • ťažkosti pri prechode od slabikovania k plynulému čítaniu,
            • nerozlišovanie kvality písmen, slabík (zanedbávanie dĺžňov, nesprávne čítanie mäkkých a tvrdých slabík di, ti, ni, li, dy, ty, ny, ly, prípadne zámena týchto slabík).

             

            Dysgrafia

            – je znížená schopnosť až neschopnosť osvojiť si zručnosť písania.
            Porucha postihuje grafickú /formálnu stránku / písomného prejavu, nie obsahovú.

            Prejavy:

            • nedodržiavanie veľkosti a tvaru písmen,
            • dysgrafik si často nepamätá tvar písmena, dlho si naň spomína, nevie ho napodobniť,
            • nesprávny sklon písma,
            • zrkadlové tvary písmen,
            • zámeny písmen, najčastejšie sa vyskytuje zámena a/o, m/n, búd, t/d, z/s, p/b, h/ch, k/g, š/ž, h/k/l.

             

            Dysortografia

            – je porucha učenia prejavujúca sa v pravopise.

            Nepostihuje celú oblasť gramatiky, týka sa len tzv. špecifických dysortografických javov.       

            Prejavy:

            • ťažkosti v diferenciácii mäkkých a tvrdých slabík dy/di, ty/ti, ny/ni, ly/li,
            • písanie slabík di, ti, ni, li, de, te, ne, le s mäkčeňom,
            • problematika krátkych a dlhých samohlások,
            • nerešpektovanie poradia písmen v slovách, vynechávanie písmen,
            • nezvládnutá analýza viet, spájanie slov vo vetách.

             

            Dyskalkúlia

            – je porucha matematických schopností.
            Ide o významne narušenú štruktúru vlôh pre matematiku pri normálnej úrovni a štruktúre všeobecnej inteligencie. Dyskalkúlia znamená zaostávanie v schopnosti rozumieť matematickým pojmom, vzťahom a uplatňovať ich pri riešení matematických úloh.

            Prejavy:

            • dieťa nedokáže primerane matematicky manipulovať s konkrétnymi alebo nakreslenými symbolmi,
            • dieťa má ťažkosti zoradiť predmety podľa veľkosti, dĺžky atď.,
            • nevie určiť rad čísel usporiadaných podľa určitého princípu napr. číselný rad v smere vzostupnom a zostupnom, násobky čísel, párne a nepárne čísla,
            • nie je schopné prečítať viacmiestne číslo s nulami, čísla napísané zvisle,
            • má ťažkosti pri písaní viacmiestnych čísel (píše ich v opačnom poradí, zabúda písať nuly),
            • dieťa nie je schopné prevádzať matematické operácie – sčítanie, odčítanie, násobenie...,
            • geometrii sa objavujú problémy pri rysovaní a ťažkosti v diferenciácii geometrických tvarov.

             

             ADHD                                                                                            

            – je porucha pozornosti s hyperaktivitou.
            Zvládnuť energiu dieťaťa s touto poruchou nie je jednoduché, vyžaduje si to množstvo trpezlivosti nielen v kruhu rodiny dieťaťa, ale aj v školskom prostredí.

            Prejavy:

            • dieťa s ADHD je veľmi živé, neposedné,,
            • často sa samo vystavuje riziku a nevydrží pri jednej činnosti viac ako pár minút,
            • má výrazné problémy pri udržaní koncentrácie, je nesústredené,
            • dieťa je ťažko ovládateľné.

             

            ADD

            - je porucha pozornosti.
            V podstate má rovnaké príznaky ako dieťa s ADHD, ale s tým rozdielom, že sa u neho neprejavuje nadmerná aktivita, agresivita ani prehnaná impulzívnosť. Sú to deti, ktoré potrebujú rovnako ako deti s ADHD veľmi citlivý prístup, podporu, motiváciu a v niektorých prípadoch a situáciách možno i konkrétny návod na to, ako sa majú správať.

            Prejavy :

            • je skôr veľmi tiché, ustráchané a nenápadné,
            • mnohokrát ide o plachého samotára,
            • taktiež má veľmi veľké problémy s udržaním pozornosti.

             

            HYPOAKTIVITA

            – je celková spomalenosť dieťaťa.

            Prejavy:

            • dieťa je pomalé, ťažkopádne, neobratné,
            • je to skôr plachý samotár,
            • je mnohokrát bez záujmu.

             

            Na liečenie týchto porúch sa musí podieľať tím odborníkov ako sú:
            detský lekár, detský psychológ, špeciálny pedagóg, homeopat.

             

            Hyperaktívny žiak

            • Dieťa by malo sedieť v lavici samé, prípadne vedľa veľmi kľudného spolužiaka.
            • Dbať na to, aby malo poriadok na lavici i v jej okolí, prípadne mu s usporiadaním vecí pomôcť.
            • Nič navyše nemá odpútavať pozornosť žiaka od práce.
            • Zopakovať pokyn k práci jednoduchou, jasnou formuláciou priamo žiakovi – podľa možnosti z očí do očí.
            • Priebežne a častejšie ako u iných žiakov sa zaujímať o plnenie daného pokynu.
            • Podľa potreby i častejšie usmerniť pozornosť na riešenie zadanej práce.
            • Cieľom je naučiť dieťa zadanú úlohu dokončiť.
            • Posilniť uvedené správanie povzbudením, pochvalou.
            • Neupozorňovať nadmerne.
            • Neprejavovať často nespokojnosť.
            • Tolerovať pohybový nepokoj v lavici - do istej miery napomáha dieťaťu sústrediť sa na prácu (i keď to znie paradoxne).
            • Umožniť viac pohybovej aktivity – napr. vynes toto do koša, rozdaj v tomto rade papiere, pozbieraj zošity a podobne.
            • Pohyb pre žiaka znamená uvoľnenie, oddych.
            • Dať žiakovi najavo, že aj on dostane priestor na vyjadrenie svojho názoru, rozpovedanie zážitku.
            • Pochváliť za aktívny záujem o niečo.
            • Učiť žiaka postupne vyčkať- odsúvať potrebu okamžite splniť prianie.
            • Postupovať po menších krokoch.
            • Viac povzbudzovať – vieš to, začni, pokračuj, robíš to celkom dobre, ide ti to pekne, len pokračuj smelo ďalej.
            • Návrat k práci možno docieliť aj neverbálne – dotykom na plece dieťaťa alebo pohladením po chrbte či hlave, niekedy sú tieto výzvy výraznejšie ako výzvy slovné.
            • Učiť žiaka vnímať rozdiel medzi prácou a oddychom- ak toto dokončíš, budeš mať chvíľu oddych.
            • Umožňovať „mini-prestávky“aj počas vyučovacej hodiny.
            • A teraz zas pokračuj - sústreď sa.
            • Žiak by si mal navyknúť na určité pokyny – používať teda tie isté slová.
            • Častejšie striedať aktivity – písomná, ústna, pohybová.
            • Skúšať na známky nanajvýš počas prvých troch vyučovacích hodín.
            • Zariadiť situáciu tak, aby dieťa odpovedalo tak sústredene a tak ako najlepšie vie.
            • Pri písomných prácach stáť pri jeho lavici alebo aspoň v dohľade žiaka – tým napomáhať v sústredení a snahe.
            • Zhovievavo hodnotiť úpravu písomných prác a písmo i celkovú telesnú obratnosť.
            • Striktne pristupovať v situáciách , kedy ruší prácu vo svojom okolí.
            • Dať jasný a jednoznačný pokyn – nie hodnotiaci – povedať, čo môže robiť. Napr. poď ku mne, pozri na mňa, nehádž, počítaj, sústreď sa, píš a pod.
            • Nie: nevyrušuj, prestaň, prečo nepíšeš? – takéto pokyny nie sú pre žiaka dosť konkrétne a priamo meniace jeho správanie.
            • V obdobiach výrazne zhoršenej výkonnosti a nepokoja sa dohodnúť s rodičmi žiaka, že si dáme tzv. „oddychový týždeň“ – treba zmierniť tlak a množstvo povinností na žiaka, poskytnúť touto formou oddych.
            • Zhoršenie správania, nekľud i slabá výkonnosť signalizujú vždy preťaženosť dieťaťa.
            • Malo by pritom ísť o dohodu medzi dospelými, dieťa o nej vedieť nemá.
            • Sú to obdobia pred polrokom, jarné mesiace, skrátka keď výukový proces beží nepretržite 2-3 mesiace.
            • Úzko spolupracovať s rodičmi žiaka, prípadne aj so psychológom. Najmä v otázkach dohody a zhody na požiadavkách na žiaka a možných očakávaniach.